Na facebook-u mi svieti pozvánka: "Rozlúčka so slobodou!" Ďalšie kamarátka sa vydáva. Ide do chomúta. Ale prečo?
Má tridsať rokov a život pred sebou. S priateľom je už päť rokov, z toho tri roky žijú v spoločnej domácnosti v priestrannom dvojizbovom byte v centre mesta. Čo viac im ešte môže chýbať ku šťastiu? Alebo je to iba nejaká súčasť nášho života, ktorú musíme, poprípade chceme absolvovať?
Odpoveď na takúto otázku je pre každého iná. V prvej chvíli som si pomyslela "kedy sa konečne vydám ja?" Predstavujem sa ako nevesta z rozprávky v krásnych bielych šatá, dlhých a krásnych ako nosila Sissi. Obrad by bol v kostolíku v meste. Po obrade by sme sa presunuli do neďalekej dediny a celá krásna oslava by sa konala v kaštieli, tak ako keď sa vydávala moja teta.
Všetko mám už teraz dokonale premyslené do posledného detailu, ale ženícha stále nevidím. Prečo? Veď partnera mám. Ale chcela by som s ním stráviť celý zvyšok života? Chcela by som tento krásny deň prežiť naozaj s ním? .... a rôzne ďalšie nezmyselné otázky bez odpovedí.
V mojom prípade ide zrejme o splnenie si nejakého detského sna, ilúzia, ktorá sa ma drží a nevie pustiť. Aj Lucka je na tom rovnako ako ja alebo naozaj je tak zamilovaná a istá si svojím nastávajúcim aby sa do tohto celého vrhla?
Samozrejme, može to byť aj nejaká pohodlnosť, zvyk na dlhoročného partnera a zároveň lenivosť. Aká je šanca, že sa po päť ročnom vzťahu budete sobášiť čisto iba z lásky?
V "minulom" storočí by bola považovaná za starú dievku a nikto by sa za ňou ani neotočil. Ľudia sa sobášili hneď po skončení strednej školy. Väčšina z nich sa už musela, pretože nevesta bola dosť často minimálne v piatom mesiaci tehotenstva, keď prichádzala pred oltár v bielom. Predsa nebude z nej slobodná mamička! V súčasnosti je to už prežitok, aj keď je pravda, že aj v 21. storočí som sa s niečím podobným už stretla.
Dospela som k nasledovným štyrom dôvodom sobášenia sa:
- jedna z možností svadby je silná láska...,
- druhá splnenie si detského sna o krásnej princezne,
- tretia zvyk,
- štvrtá v minulosti častá diagnóza - tehotenstvo.
Lucinke prajem aby jej manželstvo vydržalo čo najdlhšie, nech už je to z akého koľvek dôvodu. Aj keď pevne verím, že svadba nebude len tretieho dôvodu môjho zoznamu. Aspoň ja by som sa z takéhoto dôvodu nevydávala, hlavne v dobe, v ktorej je úplne bežné aby dvaja ľudia spolu žili v jednej domácnosti bez papiera.
Komentáre